Keď sme u nás v Alain Delon žurnále plánovali vydanie venované klasickej hudbe, okamžite sme vedeli, že by nebolo kompletné bez profilu jedného z najpoprednejších husľových virtuózov súčasnosti. Kvôli vyťaženosti sólistov podobného kalibru sme však mali malú dušičku, či sa nám podarí rozhovor zorganizovať. Vďaka jeho fantastickej priateľskej povahe a prístupnosti vám dnes v našom žurnále predstavujeme človeka, ktorý hrá hlavnú úlohu v súčasnej slovenskej vážnej hudbe. Dámy a páni, pán Dalibor Karvay.
Pri pohľade na Daliborov životopis vám okamžite udrie do očí jeho vek. Je neuveriteľné, koľko tento mladý virtuóz dosiahol za taký krátky čas. Z rodného Martina sa vo svojich trinástich rokoch presťahoval do Viedne za štúdiami na konzervatóriu, v ktorých pokračoval následne na prestížnej Universität für Musik und darstellende Kunst v Grazi. Ku všetkému si počas hrania s najlepšími svetovými orchestrami, ako Radio Symphonierorchester Wien, English Chamber Orchestra, alebo Rundfunk Sinfonier orchestra Berlin, Dalibor stále nachádzal čas na zbieranie prestížnych ocenení zo svetových súťaží. Akoby len tak, mimochodom.
Otec nebol veľmi nadšený, keď som povedal, že chcem hrať na husle, lebo si bol vedomý, aká to je drina. Avšak ja som veľmi chcel, a tak ako tri a pol ročný som pod stromček dostal prvé husle. Pritom ma však do ničoho netlačil. Chodil som hrať futbal, tenis a popri tom som hral na husle. Zistil som, že to mi ide najlepšie, a tak som začal viac cvičiť.
Tvrdá práca bola zreteľne vždy hlavnou Daliborovou prioritou. Počas jeho štúdií vo Viedni a Grazi niekedy strávil až dvanásť hodín denne prípravou na veľké koncerty alebo súťaže. Uznáva, že talent je potrebný, avšak je iba jednou zo súčastí úspechu. Mnohí si myslia, že stačí mať talent, ale podľa Dalibora je to iba určitý predpoklad, treba k nemu ešte strašne veľa iných vecí. Od malička cvičiť a hrať koncerty na pódiu, mať dobrý nástroj, dobrého profesora. Práca so skvelými profesormi a hranie s fantastickými muzikantmi bol vždy cieľ pre Dalibora. Podľa neho sa od nich človek dokáže inšpirovať k naozaj veľkým výkonom.
Je to v niečom iné ako keď hráte v orchestri. Človek je zodpovedný sám sa seba, za to čo nacvičil, a čo vie. Mám rád slobodu a to mi kariéra sólistu dáva.
