Je človekom viacerých umení. Nerád sa venuje výlučne jednému z nich, preto sa vyhýba stereotypu a vyhľadáva nové impulzy. Fotografiu ako vyjadrenie jeho pohľadu na svet (znovu)objavil na jar tohto roku. Talentovaný herec, hudobník a fotograf našej najnovšej kolekcie Richard Autner.
Hereckej práci sa však určite plánuje venovať naďalej. Stále ho môžete vidieť v predstaveniach troch bratislavských divadiel. „Všetky postavy, ktoré mi zostali hrám naozaj veľmi rád. Jánošík (v Divadle Aréna, pozn. red.), kde hrám hlavnú postavu, je inscenácia, ktorá ponúka, vďaka spolupráci s historičkou, divákovi ucelený obraz, ako vznikla legenda s menom Jánošík. V Pressburger Fight Club (v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava, pozn. red.), ktorý sme premiérovali minulú sezónu, hrám Imricha Lichtenfelda, ktorý je fascinujúcou postavou bratislavských dejín. Veľmi rád hrám aj Laurieho v Malých ženách (v SND, pozn. red.). Je to extrémne veselý chalanisko, ktorý miluje život. A rovnako rád hrám aj v rozprávke Nebojsa, nebojácneho mladého človeka, ktorý putuje a chce zachrániť svoju milú. Sú to naozaj moje obľúbené inscenácie,“ hovorí o svojich aktuálnych postavách Richard.
Jednu vysnívanú postavu však ešte má. „Veľmi túžim po tom zahrať si človeka s Tourettovým syndrómom, ktorý ma už dlho fascinuje. Je to pre mňa obrovská výzva. Ale každá postava je výzva.“
„Prvý kontakt s fotením prišiel v roku 2016, kedy som mal obdobie, že som nevedel, čo so životom. Rodičia mi požičali peniaze na fotoaparát a začal som fotiť. Zopár fotografií som uverejnil na sociálnych sieťach aj v takej amatérskej sekcii National Geographic, kde si ľudia komentovali fotky. Raz mi tam moju fotku lajkol fotograf National Geographic, a to ma veľmi povzbudilo.“ Napriek prvotnému nadšeniu Richard fotiť prestal a techniku predal. Tento rok na jar však pocítil túžbu opäť sa k tomu vrátiť. „Už za svoje som si kúpil novú techniku, a začal som fotiť. No a dospelo to až do takého štádia, že som pre Alain Delon fotil jesennú kolekciu oblečenia. A dodnes ma to veľmi teší. Dúfam, že sa mi z fotenia podarí niekedy urobiť prácu, ktorá ma bude paralelne s herectvom a hudbou živiť.“
Obľúbené lokality nemá, veľa fotí v lesoch na Záhorí, a v lete objavoval miesta na Slovensku vďaka koncertovaniu. Jeho snom je však fotiť v Nórsku, Indii, Nepále a v Tibete.
Keď sme ho oslovili na spoluprácu, hneď prichádzal s nápadmi. „Pri pohľade na vašu novú kolekciu mi okamžite napadla Stupava. Ja milujem, a vôbec sa tým netajím, všetko britské a severské. V niečom mi je to podobné. Mám rád hmlisté pochmúrne počasie, a hneď som si to vedel spojiť so zarasteným naštvaným chlapom s tajomnom v očiach. A tým, že ste mi vy dali slobodu a stotožnili sa s tým nápadom, mňa to bavilo. Lebo som mohol realizovať aj svoju predstavu o fotkách, ktoré som chcel urobiť niekedy v budúcnosti. Ponúkli ste mi vlastne možnosť sa sebarealizovať.“
Svoju vášeň k literatúre Richard postupne pretavuje do vlastnej knihy, ktorá bude tak trochu rozprávkou pre dospelých. „Aj keď ten príbeh je skôr tragický ako rozprávkový. Kniha je sama o sebe veľmi pozitívna, ale mám pocit, že v tých negatívnych témach mám možnosť ľudí viac poučiť. Chcem do tej knihy pretaviť všetky filozofie, ktoré ma formovali.“
Herectvo
Herectvu sa amatérsky venoval od piatich rokov, v pätnástich začal chodiť na konzervatórium a na herectvo sa dal profesionálne. Pokračoval štúdiom na VŠMU a angažmánom v Slovenskom národnom divadle, ktorý minulú sezónu ukončil. „Venujem sa herectvu celý život, a pomaly mi to prestávalo robiť radosť, začal som to robiť veľmi mechanicky. To, že som dal v SND výpoveď spôsobilo, že tam chodím rád a šťastný. Rád vidím večer kolegov a som celkovo spokojnejší,“ hovorí o výpovedi v divadle Richard.
Počas svojej hereckej kariéry hral desiatky postáv, a tak trochu mu prischli najmä tie záporné. „Ešte v škole nás učili, že už pri naštudovaní negatívnej postavy máš zistiť, čo je na nej dobré. Snažiť sa v tom zle nájsť aj niečo kladné. A hlavne zistiť, prečo je ten človek zlý. Pre mňa takáto postava ponúka viac výziev, bádať, prečo je ten človek taký, aký je, čo zažil. Zatiaľ čo dobráci sú podľa mňa nudní. Ale užívam si oboje,“ hovorí Richard a spomína na televíznu rozprávku Vianočné želanie a hlavnú postavu Martina, kladného hrdinu. „To bolo naozaj krásne. Veľmi som si užíval to natáčanie, a čo ma extrémne teší, že sa stala už vianočnou klasikou. Od roku 2018, kedy mala táto rozprávka premiéru ju dávajú každé Vianoce, aj v Čechách. Je to super.“
Hudba
Na začiatku aj na konci koncertu máme vždy bubnovačku, ktorá je spontánna a vlastne si v nej robíme, čo chceme. To je pre mňa asi najkrajšia časť koncertu. Baví ma prenášať energiu z nás na ľudí a späť.
Okrem spojenia s Martinom Geišbergom sa Richardovi v zatiaľ pomerne krátkej hudobnej kariére podarilo naspievať už dva duety. Jeden s hereckou kolegyňou Nelou Pociskovou a druhý s kapelou Sole. „Veľmi ma baví spájať sa s inými hudobníkmi. Je to super, každý donesie niečo nové, čo by som ja sám v živote nedal. Páči sa mi ten mix našich energií, ktorý vzniká,“ hovorí Richard a prezrádza, že už oslovil na duet ďalšiu známu slovenskú speváčku.
Fotografia
Na Richardových fotkách je príroda, zvieratá, architektúra aj ľudia. Je cítiť inšpiráciu anglickým vidiekom aj severskou prírodou. „Nešpecializujem sa na nič konkrétne. Príroda ma baví najviac, ale snažím sa fotiť všetko, čo mi pripadá niečím zaujímavé, pekné, inšpirujúce.“
Herectvo aj hudba pre mňa majú charizmu práve v tom živom vystupovaní. Zatiaľ čo fotku, keď cvakneš, je neživá, zostane statická, až do vymazania sociálnych sietí alebo konca sveta.
Ešte viac ako fotenie Richarda baví postprodukcia. Umenie hrať sa s fotkou tak, aby vzbudzovala želané pocity. „V postprodukcii môže fotka opeknieť, získať iné farby či atmosféru. Vďaka nej dokážem doslova cítiť benzín z tej motorky, ktorá je na fotke, alebo tabak či čokoľvek iné. Baví ma meniť atmosféru fotky. Jedna fotka pritom môže mať rôzne štýly, aby vyzerala vždy inak.“
Knihy
Veľkú záľubu má aj v literatúre faktu o druhej svetovej vojne a J.R.R. Tolkienovi. „Mám od neho všetky knihy, kupujem si rôzne vydania. Je pre mňa vizionár. Až sa mi ťažko verí, že by tak obsiahlo a dokonale opísal všetko, čo je v jeho knihách... Zdá sa mi neuveriteľné, že by to vymyslel. Čo ak popisoval len niečo, čo nám bežným ľuďom nie je viditeľné? Toto je pre mňa veľmi fascinujúce.“
Jediné, čo Richarda Autnera mrzí je, že si ju sám nebude vedieť ilustrovať. „Vizuálnu stránku knihy už v hlave mám, ale ilustrátora ešte nie. Veľmi by som chcel vedieť maľovať. Vyjadriť to, čo vidím vo svojej hlave. Skúšal som to, ale neviem to,“ hovorí Richard a dopĺňa, že kniha je v procese, no môže trvať ešte roky, kým ju dokončí.
